USPORIADANIE ÚDAJOV TÝKAJÚCICH
SA SOCIÁLNEHO DIALÓGU

Sociálny dialóg:
Sociálny dialóg (SD) je považovaný, v rámci Európskej únie a s ohl'adom na jeho konkrétnu podobu v jednotlivých clenských krajinách, ako nepovinný avšak všeobecne uznaný a inštitucne akceptovaný postup, zahrnujúci aj komponent verejnej administratívy, definície a plnej úcasti na rozhodovacom procese v rámci priemyselných vzt'ahov zo strany sociálnych partnerov. V širšom ponímaní je možné SD identifikovat' vo všetkých druhoch jednania, konzultácie alebo jednoducho výmeny informácií medzi zástupcami vlád, zamestnávatelmi a pracujúcimi, ktoré sa týkajú otázok všeobecného záujmu súvisiacich s ekonomickou a sociálnou politikou.
Najdôležitejších aktérov sociálneho dialógu je možno zadelit' do troch skupín:
Verejná administratíva: z hl'adiska kompetencií a rozhodovacieho procesu je zainteresovaná na centrálnej (Vláda a ministerstvá) aj mimovládnej (Krajské, okresné a miestne zastupitelstvá) úrovni.
Odborárske organizácie: z celkového organizacného hl'adiska ide o medziodborové konfederácie založené na dobrovolnom clenstve pracujúcich. Základné konfederácie sú uznané na inštitucionálnej úrovni a sú plne zainteresované do procesu tvorby vzájomných dohôd. Sú d'alej organizované do odborových federácií a sú prítomné na celom národnom území s koordináciou obvykle krajského a okresného charakteru.
Podnikatel'ské organizácie: reprezentujú združených zamestnávatelov. Predstavujú medziodborovú konfederálnu úroven zastupujúcu odborové alebo špecifické výrobné zväzy. K najvýznamnejším konfederálnym špecifikám patria: Priemysel, malý a stredný priemysel, drobní podnikatelia, družstvá, obchod a iní. Aj v tomto prípade je zastúpenie kapilárne, rozclenené až na okresnú úroven, a do reality tvorenej osobitnými územnými celkami, a to aj na nižšej ako okresnej úrovni, alebo výrobnými oblastami. Konfederácie sú uznané na inštitucionálnej úrovni a sú naplno zahrnuté do tvorby vzájomných kolektívnych dohôd.